V rannom svetle sa nad južným sektorom jemne črtala silueta biodómu Marina Vertical 2 — obrovská, takmer neskutočná konštrukcia, ktorá vyzerala, akoby sa vznášala nad vodou. Šesťsto metrov vysoká, bez stredovej chrbtice, držaná niekoľkými tenkými nosníkmi, upevnenými digitáliovým poľom. Jedna z najkrajších a najkrehkejších budov na svete pripomínala majestátnu sklenenú sochu hríbu.
Kapsula spomalila pred vstupom do prístavu. Arjun vystúpil a na okamih sa zastavil. Zakaždým, keď uvidel biodóm, pocítil to isté — zmes profesionálneho obdivu a tichého znepokojenia. Ak by pole na sekundu zlyhalo, nič z tohto by tu o päť minút nebolo.
Vykročil smerom ku vchodu. Bezpečnostná kontrola prečítala údaje z Arjunovho Synapse a dvere do preskleného výťahu sa ticho odsunuli do strán.
— — —
Biodóm Marina Vertical 2 sa nad Arjunom klenul ako priehľadná vlna. Nosníky boli tenké, absurdne subtílne, držané aktívnym digitáliovým poľom. To, okrem mnohých ďalších funkcií, znižovalo vibračné módy a optimalizovalo napätie konštrukcie v reálnom čase.
Digitáliové pole konštantne prepočítavalo stabilitu konštrukcie a zo statickej štruktúry robilo dynamický organizmus odolávajúci vetru a výkyvom počasia. Biodóm sa preto neustále mierne pohyboval.
Zvnútra bolo zariadenie ešte fascinujúcejšie. Agrosegmenty, poväčšine v tvaroch akýchsi gigantických panvíc, nevytvárali ucelené podlažia. Niektoré boli zavesené na tenkých nosníkoch pripomínajúcich pavúčie siete, iné viseli na aktívne stabilizovaných vláknach tak tenkých, že ich voľným okom takmer nebolo vidno. Pomedzi segmenty sa tiahli lávky — väčšina slúžila personálu, ale tá najdlhšia bola sprístupnená verejnosti. Keď sa zotmelo, prechádzka biodómom bývala magická. Nosníky v tme jemne žiarili čím jednoznačne preukazovali aktívne pripojenie do digitáliového poľa.
Na Synapse vyvolal pracovné rozhranie. Okolo neho sa rozvinul topologický model biodómu — sieť rôzne zafarbených bodov, ktoré nepredstavovali nosníky, ale hustotu digitáliového poľa. Čím červenšiu farbu bod mal, tým bol bližšie ku kritickému zaťaženiu. Lokálny optimalizačný modul biodómu automaticky rozpočítaval potrebnú hustotu materiálov, ale pri zásadných zmenách štruktúry bolo potrebné osobne prísť a upraviť parametre stabilizačného modelu.
Segment 385. Linky 3, 4 a 5 potrebovali stabilizovať, aby sa dosiahlo vyrovnanie poľa v tejto oblasti. Arjun pracoval rýchlo a presne — toto bolo jeho prostredie, jeho jazyk. Tu neexistovala neistota, len čísla a vzťahy medzi nimi. Zaujímavé — kupola by zrejme držala, aj keby bola o dvanásť percent tenšia.
Na chvíľu sa stratil v práci. Žiadne sociálne rozptyľovanie. Len rovnice a ich riešenia.
— — —
Bolo už naozaj neskoro, keď dokončoval validáciu posledného segmentu.
CINK
Synapse oznámil zmeškaný hovor od Meilin o 21:17:08.
Arjun pozrel na čas. 21:17:04.
Na okamih sa zamračil. Notifikácia oznamovala zmeškaný hovor o 21:17:08. Synapse občas optimalizoval poradie notifikácií podľa priority.
Ale aj tak…
bolo zvláštne vidieť zmeškaný hovor štyri sekundy predtým, než sa mal začať.
O štyri sekundy zariadenie zavibrovalo znova. Prichádzajúci hovor — Meilin. Nezdvihol, pretože práve dokončoval poslednú validáciu a nechcel sa nechať rušiť. Nech už Meilin potrebovala čokoľvek, optimalizácia mala prednosť. Na okamih pocítil zvláštne, prázdne šklbnutie v žalúdku. Mal pocit, že mu niečo uniklo.